Matúš 12, 46−50

46Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. 47Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“

48On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal:

„Hľa, moja matka a moji bratia. 50Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka.“

Matúš 12, 46−50

Plniť Božiu vôľu je ťažká vec. Ľuďom sa často vlastný život nepáči. Netešia sa z neho. Neradujú sa, že ho vôbec majú. Chceli by iný. Niekedy taký, čo majú iní ľudia, inokedy snívajú o rôznych márnostiach.

A všetko sa raz pominie. Ani ten, o ktorom si myslíme, že má lepší život od nás, nemusí byť šťastnejší, než sme my.

Ba práve naopak, môže byť oveľa nešťastnejší, len to vie maskovať. Nevidíme mu do srdca. Netušíme, aké hrôzy v ňom prežíva.

Aký je potom šťastný život? Taký, v ktorom je viac lásky ako v inom. Kto miluje, ten skutočne žije. Dáva sám seba bez ohľadu na to, či za to dostáva niečo späť.

Lebo dávať je viac ako dostávať, ale nie každý to chápe.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)