Matúš 19, 13−15

13Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali.

14Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“

15Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

Matúš 19, 13−15

Deti nevedia klamať. Sú úprimné. A táto úprimnosť im bráni v tom, aby niekoho oklamali a urobili mu zle.

Zachovať si však túto úprimnosť ľudia nedokážu do vyššieho veku. Pritom tá ich vracia k čistote. Bez úprimnosti vlastne čistota ani neexistuje.

Táto čistota duše a tela je vzácna pre ľudí, ktorí už zabudli, aké je to byť dieťaťom. Dieťa je človek, ktorý pociťuje najviac lásku zo svojho okolia.

A dieťa najviac túto lásku dokáže dávať iným. Vo svojej čistote a úprimnosti dieťaťom rozdaná láska naberá na sile.

Dokáže nás preniesť až do času, kam pôjdeme po tomto živote.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)