Ján 12, 44−50

44Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

46Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.

48Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť.

50A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Ján 12, 44−50

Ak si niekto myslel, že Ježiš prišiel súdiť, on priamo v evanjeliu hovorí, že súdiť bude Boh. A spolu sú jedno. Ježiš prišiel spasiť svet, teda aj každého z nás. Stačí, ak budeme s láskou veriť jeho milosti.

Nik sa zo svojich hriechov nevykúpi množstvom modlitieb, alebo skutkov. Boh odpúšťa z milosti. Z milosti prišiel na svet Ježiš a za nás podstúpil smrť na kríži, aby vstal z mŕtvych a ukázal nám večný život.

Sme tu len dočasne. Všetko sa raz skončí. A navyše sa skončí rýchlejšie, než by sme si mysleli.

Nepripúšťame si túto pravdu. Máme oči a nevidíme. Uši a nepočujeme. Raz sa všetko zmení a vtedy budeme súdení našou láskou.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)