Marek 1, 21−28

21Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. 22I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. 23A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom.

Ten vykríkol: 24„Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ 25Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ 26Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

27Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ 28A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

Marek 1, 21−28

Ľudské srdce je neustále skúšané. Vždy sa nájde oheň, v ktorom zbĺkne a horí. Otázne je, či aj zhorí, alebo z ohňa vyjde silnejšie, lebo sa dokázalo obetovať za iných. Ukázať, že blížny je mu bližší, ako si je sám sebe.

Obetovať sa pre iného je najväčším šťastím. To je skutočným pokladom, ktorý nájdeme, až všetky ostatné pozemské poklady stratíme. Dobrý úmysel nestačí. Často sa slabí ľudia obraňujú, že ich úmysel bol dobrý, oni chceli len dobro.

Zostáva im argument, že mali dobrý úmysel, lebo inak všetko, čo vykonali, sa obrátilo na zlé. Ako je to možné? Sú veci, ktoré nie sú v našej moci. My nemôžeme zmeniť to, čo je dané Bohu, veď koľkokrát zo zlých vecí vzídu dobré. Tak prečo sú osudy života také komplikované?

Nám nie je súdené poznať skutočnú pravdu. Môžeme sa k nej len blížiť, ale nikdy ju v hmotnom svete neobsiahneme celú. Hmota nás vťahuje späť a brzdí rozvoj nášho ducha. Pritom hmota je veľmi dôležitá.

Je to skutočný katalyzátor našej podstaty. Očisťuje nás, pretvára, učí niekedy aj pravým hodnotám, ak sa hmoty dokážeme ľahko vzdať.

Aj dnes sú ľudia, ktorí veria na zlých duchov a iné ďalšie povery. Kto má vieru, nad tým nemajú žiadne zaklínadlá moc, ani žiadne bosoráctva. Azda sú len preto na svete, aby nás preskúšali v živote. Ak veríme poverám, potom nás povery ovládajú. A často sa stáva, že práve povery nás priťahujú viac, než čistý a jasný hlas.

Môžeme to zmeniť, ak si uvedomíme, že tam máme poklady, kde máme aj svoje srdce. Iste, doba pred nás kladie rôzne skúšky. Aj skúsení ľudia sa môžu pomýliť. Ide o to, aby sme vedeli, ktorá cesta je tá správna a dokázali nájsť silu znova po nej vykročiť. Vždy môžeme nájsť pravdu, ak jej otvoríme srdce.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)