Matúš 7, 7−12

7Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 8Lebo každý, kto prosí, dostane, a
kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 9Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň,
keď ho prosí o chlieb?

10Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? 11Keď teda vy, hoci ste zlí,
viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým,
čo ho prosia. 12Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.

Matúš 7, 7−12

Zákon hovorí, že čo robíme iným, robia iní nám. Taký zákon hlása Boh. Takto nás vychováva. Chce
od nás, aby sme sa hýbali. Kým žijeme, máme nádej. Nesmieme zastať. Hoci by nás ťažila
akákoľvek bolesť. Musíme dokázať stále kráčať s naším krížom života.

A máme prísľub, že ak budeme klopať – otvoria nám. Ak budeme prosiť – dostaneme. Ak my dokážeme dať, o čo viac dokáže dať Boh? Ľudia akoby sa hanbili prosiť za seba. Za iných sa budú modliť. Za seba ťažšie.

Pritom najprv musíme prosiť za seba, aby sme vedeli prosiť za iného. Podľa toho, čo je dobré pre
nás, zistíme, čo je dobré pre iných. Takže nesmieme sa báť prosiť. Nesmieme byť ani leniví prosiť.

Musíme s každým novým dňom prosiť odznova. Nestačí nám nadrobiť si. Niečo také sa pri modlení
nedá. Každý deň je nový deň a každý deň v ňom musíme obstáť. Máme pomocníka, ktorý sa nám
sám ponúka na pomoc. Nezabúdajme naňho.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)