Lukáš 11, 27−28

27Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“

28Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“

Lukáš 11, 27−28

Všetci sme na ceste života rovnako zraniteľní. Nik nemá menej trápenia, hoci nám to tak pripadá. Nemá zmysel niekomu závidieť tú jeho cestu.

Treba vedieť prijímať svoj osud a niesť ho. Kto by ho nechcel niesť, sám sa odsudzuje na trápenie.

To je nám pridelené všetkým. A všetci sa s ním musíme vyrovnať.

Máme však na svojej strane príliš veľa dobier, hoci si to neuvedomujeme.

Vieme, že hmota nie je dôležitá. Vieme, že raz dosiahneme Boha. Vieme, že je láskou a tak ho môžeme už teraz spoznať.

Vieme, že sme jeho deti. Vieme, že nás nikdy neopustí. Vieme, že nás miluje, lebo on je láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)