Ján 10, 11−18

11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.

13Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, 15ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.

16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

17Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

Ján 10, 11−18

Ježiš je dobrý pastier. Dal život za svoje ovce. Kto to vie, ten počúva jeho hlas. Pozná Krista. Teší sa naň.

Chápe, že takto ide svet. Od narodenia cez utrpenie. Nesťažuje sa. Je spokojný s tým, čo má. Ľudia zabúdajú v živote na to najdôležitejšie. Na svoj odchod zo sveta.

Na ten by sme chceli úplne zabudnúť. Vravíme si, že je to ďaleko a je to ešte mimo nášho osudu. A pritom každá sekunda môže byť posledná. Preto je dôležité byť na to pripravený.

Snažiť sa pochopiť, že za naše viny zomrel Boh; a za nás vstal z mŕtvych, aby nám ukázal cestu. Tú cestu, ktorou máme ísť, a ktorá je najdôležitejšia.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)