Ján 8, 51−59

51Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ 52Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.«

53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ 54Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« 55a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. 56Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“

57Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ 59Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Ján 8, 51−59

Božská trojica je: Otec, Syn a Duch svätý. Ak tá bola na počiatku, tak potom bol Syn spolu s Otcom. To je logické. Nie každý to chápe. Mnohí aj veriaci vnímajú Ježiša inak. Ťažké je im prijať fakt, že je Boh.

Rovnako to nechápali v biblických časoch. A tieto časy prežíva každý z nás vo vlastnom živote. Tiež musíme prijať tento fakt. Boh tak miloval svojho Syna, že ho nechal obetovať za nás, aby sme mali večný život.

Ako dosvedčil apoštol Pavol, keď skrz chybu jedného Adama prešiel hriech na všetkých ľudí, tak pre obetu jedného Ježiša prešla na všetkých ľudí milosť Božia. A my by sme tak ako kedysi naši predkovia tiež mali dokázať vyznať jedného Boha.

Toho Boha, ktorý je v troch osobách. A za nás sa prišiel obetovať na svet, aby sme pre jeho milosť mali večný život. Ak mnohí pohania dokázali pochopiť, že bez existencie Boha nemá náš život zmysel, o to viac to máme vedieť pochopiť, ak sme kresťanmi.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)