Lukáš 11, 27−28

27Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“

28Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“

Lukáš 11, 27−28

Priznanie k tomu, že sme veriaci, sa nám v daných situáciách môže vidieť ľahké. Áno, som veriaci, preto som v chráme. Áno, som veriaci, preto kľačím a modlím sa.

A som veriaci aj vtedy, keď som ticho a nedokážem sa k viere priznať? Určite, aj vtedy som veriaci. Rovnako v tých prípadoch, ak hreším a viem to.

Preto som z vlastného správania nešťastný. Snažím sa polepšiť. Spovedám sa, modlím, prosím Boha, aby odo mňa odňal ten horký nápoj.

Lenže hriech si spôsobujem sám. Môžem sa ho teda aj sám zbaviť? Je to ťažké, ale dôležité je byť na ceste. Teda sa aspoň o to snažiť.

Mať vytýčený svoj cieľ. K tomu, čo ma tak miloval, že za moje hriechy prišiel zomrieť mučeníckou smrťou.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)