Matúš 13, 1-9

1V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. 3Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. 4Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. 5Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali v

eľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. 7Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. 9Kto má uši, nech počúva!“

Matúš 13, 1-9

Naša úroda bude v tom, čo sme urobili pre ducha. Pre iného. Akých dobrých skutkov sme boli schopní. Komu sme pomohli a ako. Lebo odmenu máme aj vtedy, ak pomáhame zo zištných príčin, už tu na zemi.

V tom zisku. V nebi máme odmenu za všetko, čo sme urobili z lásky. Ideme k láske. K láske, ktorá je večná. Nikdy nekončí. Trvá. A my budeme trvať v nej.

Ona nás bude súdiť. Ona nám povie, akí sme boli a akí sme mohli byť. Tam vydáme zo seba úrodu. Ukáže sa, kam sme si uskladňovali poklady, či len pre telo, alebo nám zostalo niečo aj pre dušu.

Ide o to, kde sme videli svoj poklad a kde preto bolo aj naše srdce. Toto rátanie môže byť pre nás radostné.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)