Matúš 18, 15−20

15Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.

16Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.

17Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.

18Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.

19A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

20Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Matúš 18, 15−20

Je to šťastie vedieť, že je Boh s nami. Cítiť ho a chápať, ako nás má rád. Je to šťastie mať vieru.

Vedieť o tom sám od seba, že viera je to, čo nás drží na žive a robí nás ľuďmi, lebo sme lepší.

Máme však aj nádej, že sa k Bohu dostaneme ešte bližšie, ako len z očí do očí, ako sme mu teraz.

Budeme v jeho náručí úplne celý, hoci sme tam aj dnes, ale teraz za života si to až tak neuvedomujeme.

Uvedomenie si tejto skutočnosti je totiž vierou. Chápaním, že aj teraz nás nesie na rukách.

Chráni nás a stará sa o nás viac ako o poľné kvety, či vtákov. Dáva nám totiž svoju lásku.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)