Lukáš 1, 26−38

26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.

28Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ 29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

34Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.

36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

Lukáš 1, 26−38

Milosť Božia je nám dávaná zadarmo. Zadarmo môžeme byť milostiví aj my k iným. Je na nás, ako sa budeme správať.

Či počúvneme odkaz lásky, aký k nám prichádza v každej chvíli. Boh nás vidí v každej chvíli. Stále je s nami.

Pritom my nedokážeme byť stále s ním. Napriek tomu nás miluje. A neustále nám ukazuje svoju milosť.

Nie vždy ju dokážeme vnímať. Jednoducho sa neustále rozptyľujeme množstvom vecí. Necháme sa nimi rozptyľovať.

Myslíme si, že ide o náš život. Ten je dôležitý, veď ho žijeme. Pritom je to márnosť. Láska je jediná hodnota.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)