Matúš 22, 1−10

1A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2„Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

4Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!«

5Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. 7Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.

8Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.«

10Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

Matúš 22, 1−10

Neustále máme od Boha otca ponuku. Ponúka nám sám seba. Každý deň ho môžeme vidieť zostupovať z neba pod spôsobom chleba a vína.

Môžeme ho prijať do vlastného srdca, aby sme pochopili jeho lásku. My však mnohokrát na to nedbáme.

On nás aj tak miluje a neustále nás k sebe volá. Niekedy je život dosť dlhý na to, aby sme si to uvedomili, inokedy je príliš na to krátky, ale každý má dosť času.

Môžeme sa rozhodnúť, či prijímame jeho kráľovstvo a chceme v ňom žiť večne. Môžeme všetko, čo sme vykonali, oľutovať, môžeme ho poprosiť o odpustenie a to dovtedy, kým žijeme, vždy máme nádej.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)