Matúš 10, 24−33

24Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. 25Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!

26Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, 27hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.

28Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.

29Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. 30Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.

31Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. 32Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

33Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

Matúš 10, 24−33

Svedomie je láska od Boha. Vo svedomí sa nám ozýva. Vo svedomí s nami komunikuje. Cez svedomie sa s nami rozpráva. Svedomie je to, čo nás drží pri živote a určuje našu cestu.

Udržať si čisté svedomie je najvyšší príkaz lásky. Len s čistým svedomím môžeme spokojne predstúpiť pred jeho trón. S čistým svedomím môžeme ľahko zomierať. A nie je nič dôležitejšie, ako hodina našej smrti.

V tej hodine sa totiž ukáže pravda o nás. Pravda o nás samých nás oslobodí. Tá pravda hovorí, akú máme šancu existovať s Bohom.

On nás miluje so všetkým, aj s chybami, ale my by sme sa s chybami pred neho nedokázali postaviť, preto si svedomie musíme ochraňovať vedomím lásky.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)