Ján 6, 54a. 60−69

54aKto je moje telo a pije moju krv, má večný život

60Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“

61Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? 62A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 63Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. 64Ale niektorí z vás neveria.“

Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí.

65A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ 66Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.

67Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ 68Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. 69A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“

Ján 6, 54a. 60-69

V detstve chcú rodičia pre svojich potomkov to najlepšie. Dajú im teda krst. Dajú im dar živej viery.

Lenže ako dospievajú, mnohí odpadnú. Prestane byť pre nich viera príťažlivá. Veď pokušenia človeka obchádzajú na každom kroku jeho života.

A tak ako Krista opustili mnohí tí, ktorí nedokázali počúvať pravdu, zľakli sa nástrah, povinností a súženia, tak aj deti ako dospejú, niekedy zídu z cesty. Môžeme sa za nich modliť, aby ich Boh opäť pripútal k sebe.

Je to možné. Netreba si zúfať. Treba prosiť za živých. Modliť sa aj za mŕtvych. Otec vypočuje naše prosby. Môže osvietiť aj najväčších odpadlíkov. Ozve sa im v srdci. Nemusíme sa báť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)