Lukáš 6, 27−38

27Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, 28žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!

29Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť.

31Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú.

33Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu?

Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. 35Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte!

Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. 36Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!

37Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.

38Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

Lukáš 6, 27−38

Máme v rukách veľmi veľa dobra. Môžeme ho rozdávať. Môžeme žehnať. Môžeme dobre robiť iným.

Najťažšie je nám to robiť takým, ktorí nám ubližujú. To ťažko chápeme, ako sa to dá. Ak im už nemôžeme robiť dobre inak, môžeme sa aspoň za nich modliť.

A v modlitbe za nich prosiť. Prosiť Boha za tých, ktorí nám ublížili myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.

Pritom by sme však nemali zabúdať ani na seba. Aj my veľakrát ubližujeme a možno ani o tom nevieme.

Preto poprosme aj za seba, aby nám bolo odpustené, ak sme niekomu ublížili myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)