Ján 8, 21−30

21I znova im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ 22Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: »Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete«?“

23On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“

25Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. 26Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“

27Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 28Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. 29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ 30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

Ján 8, 21−30

Je ťažké pochopiť, že človek nekoná dobro sám zo seba. Je veľmi ťažké naučiť sa takej pokory, že uznáte nad sebou vyššiu moc a vyznáte existenciu toho, ktorého ľudia od narodenia nevidia. Ako napísal apoštol Pavol v liste Efezanom – zobuďte sa!

Zobudiť sa v živote je ťažšie ako ráno vstať z postele. A predsa sa to dá. Je možné zobudiť sa a vidieť, že my, ľudia, sme len hriešne nádoby. A že dobro, ktoré konáme, nie je z nás. Sme schopní natoľko vnímať Božiu lásku, až jemu pripíšeme prvenstvo.

Ľudia sú však radi, ak im lichotia. Milujú jasajúce davy. Namýšľajú si, že niečo sami dokázali, že to oni vykonali množstvo dobra. Pritom oni boli len nástrojom v rukách vyšších síl. Nechcú to však priznať a potom príde sklamanie. Kto verí človeku, ten sa sklame. Kto verí v Boha – ten sa nesklame nikdy.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)