Matúš 10, 7−13

7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. 9Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; 10ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

11Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. 12Keď vojdete do domu, pozdravte ho!

13Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.

Matúš 10, 7−13

Najlepšie veci na svete sú zadarmo. Nik nemôže tieto veci ničím zaplatiť. Jednoducho buď sú z lásky, alebo kde lásky niet, môžu ľudia len závistlivo pozerať na iných.

A medzi tieto najlepšie veci patrí Božia láska na prvé miesto. Bez nej by nás nebolo. Nebol by ani náš svet. Nebolo by čo objavovať, ani na čo sa tešiť.

Nebolo by čo spoznávať, kde rásť, rozvíjať sa a prinášať neustále nové obety. Za to patrí Bohu všetka naša chvála.

Často sme konfrontovaní so skutočnosťou, že sú ľudia, ktorí majú takpovediac všetko. Nemajú však pokoj. Nemajú lásku. Nemajú dušu na poriadku.

A na čo by bol človeku hoci aj celý svet, ak by pritom svoju dušu stratil?

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)