Ján 2, 1−11

1Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. 2Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. 3Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ 4Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

5Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ 6Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. 7Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.

8Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. 9Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha 10a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ 11Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Ján 2, 1−11

Prečo premenil Ježiš vodu na víno na svadbe? Prečo to bol jeho prvý zázrak? Ako vieme, prišiel na svet spasiť ľudí. Zachrániť ich pred večným zatratením. Prišiel sa obetovať za naše hriechy.

My si to pripomíname na omši. Nie je to len pripomienka. Je to priamo Božia obeta. Boh vstupuje do vína a chleba. Je prítomný v týchto našich obetných daroch. A my ho prijímame.

Sebazjavil sa premenením vody na víno. Na omši sa premieňa víno na jeho krv, chlieb na jeho telo. Tým, že ho prijímame vo sviatosti, dávame súhlas na jeho vstup do naších sŕdc. Chceme, aby nás zachránil. Chceme byť spasení.

Preto je pre nás dôležitý prvý Ježišov zázrak. Hovorí o zázraku, ktorého sme svedkami pri slúžení omše, na ktorej kňaz podľa Ježišovho vzoru premieňa chlieb a víno na Božie telo. A my sme šťastní, ak môžeme byť účastní tohto zázraku. Ak sa môžeme prijatím zázraku stať jeho svedkami.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)