Lukáš 6, 20−26

20On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: “Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. 21Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.

Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.

23Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

24Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! 25Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!

Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! 26Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

Lukáš 6, 20−26

Útecha tohto sveta je falošná a klamná. Byť bohatý hmotou a nie srdcom, je doslova katastrofa. A to už aj na tomto svete.

Taký človek už teraz nežije plnohodnotný život. Nevie, aká je to radosť niekomu pomôcť. Aký je to pokoj v srdci vytvárať u iných príjemné pocity.

Tá radosť v duši, ktorú človek cíti, ak niekomu druhému pomôže. Takú radosť má možno aj náš Stvoriteľ.

Rozdáva nám svoju lásku. A rovnako aj my môžeme Bohu dať našu lásku. Môžeme mu splácať dlh života.

Oslavovať ho a rozprávať sa s ním v každej chvíli. Dá sa to vďaka modlitbe. Modlitbou vyjadríme svoju lásku.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)