Ján 7, 37−39

37V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 38Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“

39To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

Ján 7, 37−39

Z Ducha Svätého dostávame spätne Božiu lásku. Tú lásku, ktorá nás vedie svojou neviditeľnou rukou po cestách života. Tá ruka, ktorá nás chráni v pravý čas na všetkých nebezpečných chodníkoch.

My túto lásku máme šancu cítiť. Fyzicky vnímať. Chápať a najmä opätovať.

So všetkými našimi silami, aké máme k dispozícii. A nie je ich málo. Sú v našom vnútri. Stačí ich len objaviť.

Poznať sám seba je príkaz, ktorý nám cez stáročia hovorí, že poznať seba nás vedie aj k tomu, aby sme poznali Boha. Jeho milosrdnosť. Ak sme sami k sebe a teda aj k druhým milosrdní.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)