Ján 6, 44−51

44Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.«

A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. 46Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca.

47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. 48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.

51Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Ján 6, 44−51

Ľudia často túžia po zázrakoch. Chceli by byť svedkami zázraku, že ak budú svedkami, tak uveria. Lenže uveriť môže len ten, komu to Boh dá.

A cesty, ktoré k tomu vedú, sú rôzne. Najväčší zázrak je, že prišiel ako človek. A rozhodol sa za nás umrieť. Za naše hriechy.

Kto to pochopí, ten je svedkom tohto zázraku. Ten ho vidí na každej omši. A chápe, že ten chlieb je preňho. Chlieb večného života. Toho života, ktorý presahuje naše chápanie.

A hoci mnohí ľudia chápu aj viaceré tajomstvá viery, nie je potrebné ich interpretovať. Viera je hlavne v srdci a rozum buď vieru počúvne, alebo zavrhne. Vždy tak, ako chce Boh.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)