Lukáš 4, 16−30
16Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.
17Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: 18 „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu 19 a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
20Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
22Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“
23On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“
24A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. 25Ale vravím vám pravdu:
Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine.
26A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. 27A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
28Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.
30Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Lukáš 4, 16−30
Niekedy sme sami prekvapení, aký hnev nás opantal. Myslíme si, že sme mierni, chceme takí byť a potom spravíme niečo, čo nás predstaví pred inými v oveľa horšom svetle, než sme si mysleli.
Veru, rozdávať lásku a dobro je veľmi ťažká práca. My sami by sme chceli, aby nám ostatní dávali tieto dary, pritom my sami to nedokážeme.
A ak, tak len s veľkou námahou. Prečo je to tak? Prečo máme málo lásky, aby sme ju rozdávali?
Ľudia sa radi vyhovárame. Málo lásky sme dostali. Málo dávame. Nemusí to tak však byť. Umenie dávať sa iným je umením z neba, odkiaľ k nám prichádza a sa rozdáva.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)