Matúš 28, 16-20

16Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. 17Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

18Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.

19Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého 20a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Matúš 28, 16-20

Ak si máme uvedomiť, že nie sme nikdy na svete v živote sami, je to niekedy ťažké. Pochopiť aspoň sčasti tie tajomstvá, že Boh je s nami v každej chvíli.

Stráži nás, pomáha nám a miluje nás. To sú pre nás všetko ťažko pochopiteľné veci.

Ak sa povie, že Boh je s nami a vidí nás, ba nám i pomáha, súhlasíme. Pochopiť to je už oveľa ťažšie. Zložitejšie. Hovoríme si, sme veriaci, jasné, že to tak musí a tak to aj je.

Potom prídu starosti a my vzdycháme: Bože kde si? Táto naša slabá viera je ľudská. Sme ľudia. Sme teda hriešni.

Pochybujeme. Trápime sa. Boh s tým rátal.

Preto nám v tele človeka prišiel ukázať, aká je veľká jeho láska k nám. Bol ochotný za nás nespravodlivo trpieť, byť mučený a aj zomrieť, aby sme uverili, že je navždy s nami.

A dnešný sviatok sv. Jozefa Robotníka nám dáva navyše patróna v nebi, ochrancu.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)