Matúš 13, 54−58

54Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? 55Vari to nie je tesárov syn?

Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? 56A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“

57A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ 58A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.

Matúš 13, 54−58

Boh je naším domovom. V ňom máme útočisko. On nás pozná do detailov. Chápe, že sa v nás všetko mieša. Vie, že nie vždy dokážeme rovnako napnúť sily.

A niekedy podliehame vlastnej malosti. Videl nás ako sme rástli. Chápe nás, ako zmýšľame. Vidí nás v každej sekunde.

On sám nás vytvoril na vlastný obraz. Vie, ako sa trápime, čo cítime a kedy skutočne žijeme, keď môžeme milovať.

Sami sa rozplývame v tejto láske. Kráčame v ústrety bielym dňom a bielym nociach, v ktorých sme tiež bieli.

Čistí vo svojej nevinnosti. A snažíme sa ju v sebe udržať, aby sme o to viac mohli milovať a byť s ním.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)