Ján 3, 7b-15

7bMusíte sa znova narodiť. 8Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“

10Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš? 11Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?

13Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

Ján 3, 7b-15

Z Boha sa rodíme z ducha. Potom nás dobehne hmota. Sme bezvládni pod jej vplyvom. Podliehame dojmu, že bez hmoty nemôžeme existovať. Naše telo sa prieči predstave, že ho tu raz nebude.

Čo však naše vedomie? Náš cit? Naše srdce? Náš duch? Podlieha vplyvom tela, alebo sa mu dokáže brániť s úsmevom? Dokážeme sa narodiť z ducha? Potlačiť telesné túžby? Veríme, že Ježiš prišiel zomrieť za naše hriechy?

To nám ako veriacim ide, ale rozumieme tomu, že vstal z mŕtvych? A bol vyzdvihnutý ako Mojžiš vyzdvihol hada? To je najväčšie tajomstvo. Ak by nevstal z mŕtvych, ani náš život by nemal zmysel. Takto naopak, máme nádej na večný život a môžeme sa naň tešiť z hĺbky srdca.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)